Veľakrát sa stáva, že ľudia, ktorým sú sympatické myšlienky slobody a prirodzených práv sa rozchádzajú v názoroch ako dosahovať, dosiahnúť žiadané ciele, ktoré sú tak často rozoberané. Týmto krátkym článkom sa budem snažiť načrtnúť základné rozdiely v tzv. hnutí za slobodu, ktoré existujú vo svete.
Základným vodítkom mi bude nasledujúci graf (kliknutím naň sa Vám otvorí na novej karte):
1)
Konformné prúdy sa prispôsobujú prevažujúcim či dominantným názorom, požiadavkám, normám určitých skupín, v ktorých žijú na úkor konzistentnosti a logiky ich filozofií. Používajú aj konzekvencionalistický argument: „účel svätí prostriedky“ a teda správnosť či nesprávnosť konania odvodzujú od jeho dôsledkov, ktoré sú rôzne odlišné od ich zámeru.
Radikalistické prúdy (nie extrémistické, čo je nevedecký pojem, ako napr. aj krása, škaredosť a pod.) presadzujú zásadné zmeny usporiadania spoločnosti, ktoré reflektujú zo spontánneho poriadku chodu spoločnosti. Vychádzajú aj z deontológie, v ktorej aj podľa Kanta: „Morálna hodnota konania nezáleží v následkoch, ktoré sa z neho očakávajú ” a ” predmetom ( našej ) úcty je výlučne zákon, ktorý si sami a napriek tomu ako zákon o sebe nutný ukladáme “. Kde sa týmto zákonom chápe prirodzené právo.
2)
a) Pravicu tu reprezentujú podľa definície SEK3. : “aktivisti, organizácie, publikácie alebo tendencie, ktoré podporujú parlamentarizmus (volebný proces), reformizmus ako výhradnú stratégiu pre obmedzenie alebo odstránenie štátu; typicky tvoria opozíciu ku tzv. counter-economics, ale aj k Libertarian Party, alebo sa snažia o jej presun k nim a preferujú koalície s údajnými „voľnotrhovými“ konzervatívcami.“
b) Stred: „zvyčajne sú to aktivisti, organizácie alebo tendencie, ktoré podporujú Libertarian Party a umiernené pozície predstavujúce kompromis medzi minarchizmom a anarchiou, counter-economics a politikou, gradualizmom a abolicionizmom, spolupracujúc s ľavicou a pravicou (chápaných ako v tomto grafe) v koalíciách a pod.“
c) Ľavica: „aktivisti, organizácie, publikácie alebo tendencie, ktoré tvoria opozíciu k parlamentarizmu (volebnému procesu), obraňujú a propagujú counter-economics a preferujú aliancie s radikálnymi a revolučnými skupinami.”
3)
Je možné sa stretnúť aj s delenim na tzv. left- and right- rothbardianism. V zásade existuje iba jediný „rothbardianizmus“, ten ktorý rozvýja Rothbardove myšlienky ďalej a to je tzv.„left-rothbardianism“.
Označením „right-rotbardianism“ sa väčšinou zvyknú označovať tí, ktorí sa jeho myšlienkami inšpirovali, ale väčšinou si vybrali iba to, čo sa im z jeho prác hodí a zvyšok odignorovali.
Ján Tralich (se svolením autora převzato z webu Centra pre slobodnú spoločnosť)
